Preskocit navigáciu

Ako prežiť v zasnežených Nízkych Tatrách


Ako prežiť v zasnežených Nízkych Tatrách
V tento týždeň ( od 11. do 15. februára) si príslušníci lietajúceho personálu prešovského vrtuľníkového krídla precvičovali ako prežiť v prírodných podmienkach v zimnom období. Tohtoročná zima im pripravila viac ako vhodné prostredie. Vedúci zamestnania major Róbert Grexa, pripomína, že ešte nikdy sa pri plnení úloh nemuseli popasovať s takou veľkou snehovou nádielkou.
Lietajúci personál čakal v priebehu týždňa okrem iného presun v neznámom horskom teréne vo dne, ale aj v noci. Museli si vedieť založiť a udržiavať oheň v zimných podmienkach. „Napríklad aj pomocou batérie z vysielačky havarovaného stroja, drôtu a pušného prachu,“ pripomína starší dôstojník nadporučík Peter Fedor. Budovali v zasneženom horskom teréne podhoria Nízkych Tatier improvizované prístrešky, získavali pitnú vodu a upravovali ju. Snažili sa využiť aj dary prírody, aby prežili. Či už to bola príprava rýb, alebo králika.
Nadrotmajster Miroslav Štubňa, ktorý je telovýchovným náčelníkom krídla sa snaží každý rok lietajúci personál prekvapiť niečím novým. V tomto roku napríklad absolvovali lyžiarsky výcvik pod Chopkom, keď v náročnom teréne pri zníženej viditeľnosti museli udržať pohromade celú veľkú skupinu ( 17 ľudí). Učili sa aj ako uniknúť prenasledovaniu psom. Ako ho zmiasť a v prípade, keď ich už pes dostihne, ako sa mu ubrániť. Ale vyskúšali si aj výrobu improvizovaných snežníc, poskytnutie prvej pomoci ranenému kolegovi a jeho následný transport preč z ohrozeného priestoru. Nechýbala ani ukážka boja z blízka, či privolanie pomoci zo vzduchu pomocou svetlíc.
Kapitán vrtuľníka Mi-17 nadporučík Marek Zavatčan priznáva, že asi najhorší bol diaľkový pochod v hlbokom snehu smerom k nádrži Čierny Váh. „Museli sme si sami prerážať cestu a snehu bolo väčšinou až po pás. Človeka to poriadne unaví prešliapavať terén, preto sme sa vždy striedali. V poslednej fáze aj menej ako po sto metroch. Náročný bol aj následný zostup, lebo sa už začalo stmievať. Siahli sme si až na dno svojich fyzických a psychických síl. Ale napriek tomu takéto zamestnania majú svoj zmysel. Veď pri plnení letových úloh môžeme dostať do podobnej situácie. Či už pri havárii, či nútenom pristátí v neznámom teréne pri technických problémoch stroja,“ hovorí nadporučík Zavatčan. A jeho mladší kolega pilot poručík František Novotný, ako aj palubný technik podpráporčík Miroslav Šrenkel súhlasne pokyvovali hlavami. Na tohtoročné prežitie a špeciálnu telesnú prípravu v zasnežených Nízkych Tatrách budú ešte dlho spomínať.

foto1foto1foto1foto1foto2foto2foto2foto2foto3foto3foto3foto3foto4foto4foto4foto4foto5foto5foto5

Autor: MO SR Jozef ŽIAK , Foto: MO SR Jozef ŽIAK - Dátum: 15.02.2013
Čítanosť: 10565
Verzia pre tlač

Skočiť na menu




Share